Za svoje ctené meno sa hanbím a preto som tu pre všetkých ako slečna Muffina.Tú slečnu nemusíte,to len tak.Mám v pláne písať ako o život pretože to milujem. Inak som naivná,závislá od čokolády,láskou sklamaná a ťažko verná.Jaj a som schopná zabiť človeka ak by šlo o život zvieraťa.Toť vše :).

1.Pure hate with sweet cigarette

22. března 2011 v 15:24 | Muffina |  Fine Frenzy
Ó je tu historciky prvá kapitola! Takže ak sem niekto zájde,tak nech si to prečíta!Prikazujem vám to :D


Toto ráno bolo niečím iné. Keď sa osadenstvo rokfortského hradu zobudilo a pozrelo von oknom všetci boli prekvapení. Jedna noc stačila na to aby vrstvy snehu nahradila sýta zelená tráva. Všetci boli z toho takí rozrušení a preto sa rýchlo ponáhľali naraňajkovať aby si potom mohli aspoň chvíľu užiť prvé jarné slnečné lúče pred vyučovaním.
"Panebože je to len slnko!" otrávene konštatovala Beth a snažila si nevšímať to všetko vzrušenie okolo nej. "Ako keby nesvietilo každý deň!"
"Och, prečo si vždy taká pesimistická?" nechápavo sa opýtala Emma. "Občas by si sa fakt mohla tešiť aj z takýchto maličkostí."
Potiahla svoju najlepšiu priateľku za ruku a snažila sa ju odtiahnuť von. Beth prevrátila očami a rezignovala. Túžobne pozrela na svoje nedojedené raňajky, no potom už len cítila ako ju Emma ťahá von. Išli si sadnúť pri veľký dub. Bolo naozaj teplo a decká pomaly odhadzovali zo seba svetre, ktoré patrili ku školskej uniforme. Beth spravila to isté a oprela sa o kmeň dubu. Musela uznať, že vonku bolo naozaj pekne. Nehovorila to však nahlas. Pozrela na hodinky. Mala ešte hodinu, vyučovanie im začínalo až o deviatej. Vzdychla si a strčila ruky do vrecka. To čo hľadala nenašla a preto sa pozrela na Emmu.
"Nemáš...?" Ani to nemusela dopovedať a Emma hneď vedela o čo sa jedná. Vždy keď o tom Beth hovorila oči sa jej rozjasnili alebo naopak bola až príliš nervózna.
"Nie," odvetila Emma, "ale mali by byť v izbe. Pozri ich v mojom kufri, určite tam nejaké budú."
Beth na ňu pozrela pohľadom akoby ju Emma práve vykúpila z možnej smrti a odbehla na dievčenský internát. Bola tam sama a tak sa rýchlo vrhla na Emmin kufor.
"No tak kde ste?" netrpezlivo sykla Beth, lebo sa jej ruky triasli ako starej ženskej. "Tu ste, zlatíčka!"
Túžobne hľadela na krabičku cigariet. Keď si práve chcela jednu vytiahnuť počula ako niekto otvára dvere. Rýchlo si strčila celú krabičku do nohavíc a previnilo pozrela na dvere.
"Čo robíš pri Emminom kufri?" obviňujúco sa jej spýtala Lily Evansová.
Beth nedbanlivo prevrátila oči. Evansovú neznášala. Liezla jej na nervy s tým jej debilným šplhúnstvom a tým ako hneď všetko vedela a videla.
"Nič," proste odvetila a postavila sa.
"Poviem jej, že jej kradneš veci!"
Beth na ňu pozrela a uškrnula sa.
"Lily, ty si vážne taká blbá alebo sa len tak tváriš?" spýtala sa jej tónom, ktorý by skôr platil pre päť ročné dieťa. Potom okolo nej prešla akoby bola vzduch a utekala do sovinca, kde si mohla konečne pokojne zapáliť svoju dobrú priateľku. Sovinec mala rada, pretože tam bolo vždy tak úžasne ticho a nechodilo tam veľa študentov. Mala ešte kopu času. Vlastne jej bolo jedno či príde na hodinu včas. Keď však zistila, že si zobrala nefunkčný zapaľovač skoro ju položilo na zem. Päť minút sa snažila zapáliť cigaretu až začala uvažovať nad tým, že sa na to vykašle a vráti sa k Emme.
"Pomôžem ti?" ozval sa hlas od vchodu.
Beth sa zmätene obzrela a uvidela Matta. Zlatý chlapec, pomyslela si a usmiala sa naňho. Mala ho rada. Bol vážne pekný, no prišiel jej až príliš hanblivý. Nevedela či to len hrá, alebo je naozaj taký, no skôr jej pasovala tá druhá verzia. Očividne sa v zrkadle ešte nevidel.
"Bola by som rada keby áno," odvetila a nechala si od neho zapáliť. "Čo tu robíš? Myslela som, že budeš s ostatnými. No vieš, Potter, Black a tak." Ozvala sa po chvíli ticha.
"Prosím ťa," mávol rukou Matt. "Tu je fajn. Je tu ticho a nikto ma nebuzeruje. Ale vidím, že už si sa sem vtrela ty."
Uškrnul sa na ňu.
"Ty si fakt milý," povedala Beth a potiahla si. Vyfúkla dym a usmiala sa Matta. "Nechceš?"
"Už som mal, ale diky," pokrútil hlavou. "Normálne sa ti divím, že pred transfiguráciou fajčíš."
Beth naňho nechápavo pozrela.
"Veď vieš, tvoja matka predsa," vysvetlil jej.
"Ach tá," zasmiala sa Beth a na znak protestu si potiahla z cigarety, "je mi ukradnutá. Keby sa aspoň vedela postarať o vlastné decko."
Matt pozrel na hodinky.
"Ale mali by sme ísť," namietol jej.
"FAJN, FAJN!" odsekla Beth a rýchlo dofajčila. Odhodila ohorok na zem a ani sa ho nesnažila prútikom odstrániť. Keď išla po Mattovej pravici uvedomila si, že vyzerá fakt dobre. A úžasne voňal. Ešte sa rozprávali, no pred učebňou transfigurácie stíchli a každý si sadli na svoje miesto. V triede bolo rušno a Emma spýtavo hľadela na Beth.
"Čo si ty robila s Mattom?" Tá jej zvedavosť bola až hmatateľná.
"Nič!" pravdivo odvetila Beth, no neubránila sa pohľadu naňho.
"Beth, nie, že ťa niečo napadne a on dopadne ako polovica chalanom na škole," povedala Emma úzkostlivo.
O Beth sa toho na škole vravelo dosť, ale každý vedel, že je proste promiskuitná. Bolo jej to však jedno. Mala to rada a je predsa mladá. Nebude sa obmedzovať.
"Prečo nie?" mykla plecom a vyberala si stokilové učebnice.
"Beth!" sykla Emma. "To nemôžeš Mattovi spraviť. Dobre vieš aký je. Nie je taký ako my."
"Akože nie je?" odsekla Beth.
"No pretože..."
Emma však zmĺkla, pretože do triedy vošla profesorka Mirrenová. Najprv celá trieda pozrela na Beth a potom na profesorku. Bolo všeobecne známe, že Rachel Mirrenová je matka Beth. Rachel na škole učí šesť rokov, presne toľko koľko je tam Beth a snaží sa o ňu starať ako najlepšie vie.
Študenti však medzi sebou vedeli, že tie dve nemajú spolu najlepší vzťah. Beth patrila medzi tie horšie dcéry a Rachel kvôli tomu iba trpela. No snažila sa ako vedela.
"Dobré ráno žiaci," usmiala sa na nich úsmevom akým vedela len ona. U študentov a učiteľov bola obľúbená, všetci ju mali radi pre jej dobrosrdečnú povahu. Nikto však nechápal ako môže mať hroznú dcéru. "Dnešný plán je nasledovný. Nalistujte si stranu tristoštyridsaťštyri a prečítajte si článok. Niečo si k tomu napíšeme a môžeme sa pustiť do praktickej časti hodiny. Máte na to dvadsať minút, nie je tam toho veľmi veľa."
Spokojne si sadla za katedru a hľadela na deti. Všetci si usilovne písali poznámky na pergamen, jediná Beth otrávene sedela a čakala kým sa skončí hodina. Prišlo jej to trápne, že vlastná matka ju učí čarovať. Najprv odmietala chodiť na jej hodiny, no potom si povedala, že keď tam už musí byť, tak jej aspoň bude píliť nervy.
"Beth, ty už si hotová?" ozvala sa Rachel pokojným hlasom.
"Samozrejme, pani profesorka," kyslo sa usmiala Beth a ďalej si ju nevšímala.
"Mohla by som si pozrieť tvoje poznámky?"
Z Bethiných očí šľahali blesky. Prečo jej to robí? Schytila pergamen, prišla ku katedre a treskla ho pred matku.
"Vravela si, že poznámky máš napísané," povedala Rachel a jej hlas bol až nechutne pokojný. To Beth ešte viac rozčúlilo a preto musela v duchu rátať do desať aby sa upokojila. Mlčala, lebo keby začala rozprávať asi by kričala. V duchu si opakovala aby nevybuchla pred celou triedou. Toto si s mamou vyrieši potom.
"Strhávam Chrabromilu päť bodov," vyhlásila Rachel a podala prázdny pergamen dcére. V triede začal šum a decká sa sťažovali.
"Poďakujte sa svojej spolužiačke," prerušila šum Rachel. "Keby sa aspoň trochu zaujímala o transfiguráciu, určite by sa to nestalo. Tak, máte už všetko napísané? Beth, načo tu stojíš? Môžeš si už sadnúť." Dodala keď videla, že dotyčná pri nej ešte stále stojí a zatína zuby. Otočila sa na päte a vrátila sa na svoje miesto k Emme, ktorá na ňu hľadela ľútostivým pohľadom.
"Tak a teraz prejdime ku praktickej časti hodiny!"
Mali premienať vankúše na domácich zajacov. Beth sa cítila taká ponížená, že ruka s prútikom sa jej stále triasla a nedokázala ho udržať v rukách. Musela si sadnúť a len hľadela na Emmu.
"Ona mi to robí naschvál," vzdychla si.
"Veď ty ju vždy prvá vytočíš," namietla Emma a premenila vankúš. Transfigurácia jej vždy išla.
Beth však nedokázala odpovedať na jej otázku. Vedela, že Emma má pravdu, no nepovedala to nahlas. Nenávistne pozrela na svoju matku ako chodí pomedzi študentov a kontroluje ich. Nevnímajúc okolie sa postavila, schytila tašku a odišla z triedy. Utekala tak, že sa neobzerala a utekala až von, kde nikto nebol. Bez strachu si zapálila cigaretu a sadla si na trávu. Oprela sa o dub a cítila ako nervozita z nej opadáva. Znova jej bolo fajn.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama