Za svoje ctené meno sa hanbím a preto som tu pre všetkých ako slečna Muffina.Tú slečnu nemusíte,to len tak.Mám v pláne písať ako o život pretože to milujem. Inak som naivná,závislá od čokolády,láskou sklamaná a ťažko verná.Jaj a som schopná zabiť človeka ak by šlo o život zvieraťa.Toť vše :).

2.After war

28. března 2011 v 19:19 | Muffina |  Fine Frenzy
Ó áno.V tejto kapitole sa KONEČNE prejaví Bethina promiskuita.Milujem ju.Teda Beth,nie tú promiskuitu.Mám pocit,že sa to už rozbieha.Ale je to ešte suché.Vždy tie prvé kapitoly sú tak o ničom. No a inak v ďalších by sa mali viac rozvinúť postavy Záškodníkov plus moje vlastné. Jo a inak dúfam,že chýb tam bude minimum.
Keep smiling ;)


Nahnevane vyfajčila tri cigarety, no stále cítila hnev. Pozrela na hodinky. Hodina sa skončila pred necelými piatimi minútami. Nechcelo sa jej vracať do školy, no mali mať obranu proti čiernej mágií a tá ju fakt bavila. Už len kvôli profesorovi Johnsonovi.
Rýchlo vyskočila zo zeme a ponáhľala sa do hradu. Vo Vstupnej hale narazila na Emmu.
"To ako si zdrhla, nebolo veľmi dobré," ozvala sa Emma keď išla na siedme poschodie. "Hneď ako zazvonilo, som ťa šla hľadať aby som ti oznámila, že tvoja matka je na teba dosť naštvatá."
"To nie je nič nové," odvrkla Beth. "Vieš čo? Úprimne, je mi to jedno. Nemá ma stále ponižovať."
Emma mlčala. Mala o tom svoju mienku a myslela si, že skôr Beth ponižuje Rachel. Nikdy jej to však nepovedala, pretože ju nechcela uraziť. Vedela aká je Beth keď sa rozčúli. A bola to najlepšia kamarátka.
V učebni sa usadili a čakali na profesora Johnsona. V triede bol šum a Beth z toho začínala bolieť hlava.
"Ahoj, Emma!" ozval sa veselý hlas. Emma sa prudko otočila na stoličke a zistila, že sa pozerá priamo do tváre Jamesa Pottera. Spolu zo Siriusom si sadol za nich. Opätovala mu úsmev.
"Čaute chalani," odzdravila.
Sirius jej lenivo kývol hlavou, no James akoby znervóznel.
"A-a-ako sa m-máš?" zakoktal sa a hneď na to očervenel. Mal strapaté vlasy a preto vyzeral frajersky, no Emma sa musela zasmiať, pretože jeho správanie k tomu nesedelo.
"Mám sa fajn, diky."
James otvoril ústa, no práve vtedy vošiel do triedy profesor Johnson a všetci stíchli. Oliver bol vážne príťažlivý a Beth ešte nikdy nevidela takého profesora ako je on. Veľa krát sa pristihla ako naňho túžobne hľadí.
"Vitajte!" pozdravil ich. Skoro vždy sa s nimi rozprával ako s rovnocennými. "Dnes budeme mať čisto praktickú hodinu, tie všetky poznámky sú neskutočne nepotrebné, takže sa pustime do toho."
Decká ho milovali. Bol síce známy tým, že to robil s polovicou študentiek, no veľmi sa o tom nerozprávalo. Milovali ho preto, lebo bol taký ako oni. Nechoval sa príliš strojene a dôležito a ani si nezakladal na hodinách. Nezáležalo mu na poznámkach, testy písali aby keď museli. Mali len praktické hodiny, ktoré všetkých bavili. Iným profesorom to vadilo, považovali to za anarchiu. Olivera to netrápilo.
"Poriadne tým prútikom švihnite!" volal na nich Oliver a prechádzal sa pomedzi nich. "Áno presne tak Julie."
Julie bola malá nadržaná blondínka, ktorú Beth z celej duše nenávidela. Spolčila sa spolu s Evansovou. Bola to tá najhoršia a najintrigáckejšia dvojica akú kedy videla. Julie to vždy hrala na nevinnú, no každý vedel, že má zálusk na Olivera.
"Och, ďakujem pán profesor," usmiala sa naňho a zaklipkala umelými mihalnica. Beth pri pohľade na ňu napodobňovala zvracanie.
"Čo to tam robíš Elizabeth?" Oliver prišiel za ňou a skúmavo na ňu hľadel.
"Čarujem," prosto odvetila.
"No tak mi ukáž, či ti to aspoň ide."
Beth naňho pozrela pohľadom akoby to bola už samozrejmosť.
"Muffliato," otrávene mávla prútikom a pozrela na Emmu. Tej neskutočne bzučalo v ušiach a vôbec nevnímala čo sa okolo nej deje.
"Vedel som, že si nadaná, Elizabeth," usmial sa na ňu Oliver úsmevom aký vie len on. "Finite incantatem."
Keď Emma znova počula, pribehla k Beth.
"Ty vole, on ťa normálne balí," vzrušene zašepkala. "Síce som nič nepočula, no to ako na teba pozerá hovorí za veľa."
"Dala by som si aj povedať," zamyslene odvetila Beth. Práve hodnotila jeho zadok keď do triedy niekto vstúpil. Beth sa mimovoľne obzrela, no uvidela svoju matku.
"Oliver?" Rachel k nemu kráčala rýchlym krokom. "Mohol by si mi požičať jednu tvoju študentku?"
"Elizabeth?" ticho sa jej spýtal Oliver.
Celá trieda bola ticho, všetci boli napätí. Ľudská zvedavosť nemá hraníc. Rachel slabo prikývla a Oliver jej niečo potichu odvetil. Na jej tvári hralo rozhorčenie, no nakoniec sa vrátila k dverám. Otvorila ich dokorán a pozrela na svoju dcéru. Ani jej nemusela vravieť prečo tu je. Beth to pochopila, no zostala stáť na mieste. Rachel pomaly strácala nervy, no nedala to na sebe vidieť a len čakala. Beth sa nakoniec došuchtala k dverám a spolu s matkou sa objavili na chodbe. Za zatvorenými dverami bolo počuť znovu ruch. Oliver očividne nechcel aby bol ten cirkus počuť až do učebne.
Beth tupo hľadela na Rachel. Mlčala. To čo sa však stalo potom, vôbec neočakávala. Tá bolesť čo jej spôsobila vlastná matka bola neuveriteľná. Samotná facka jej bolesť nespôsobila, bolo to skôr v jej vnútri. Po prvýkrát ju matka udrela. Za celých šestnásť rokov sa jej ani nedotkla.
"To čo si predviedla pred hodinou prekročilo všetky medzi!" nahnevane povedala Rachel a hlas sa jej triasol od potláčaného kriku. "Do šľaka, Elizabeth čo si to predstavuješ?!"
"JA?" zvreskla Beth. "Mňa sa pýtaš? Panebože mama, to sa pýtaš mňa? O vlastné decko sa nevieš postarať, tak sa ma aspoň nepýtaj, že čo si to predstavujem!"
Na Rachelinej tvári sa zračilo veľa pocitov naraz. Strach. Sklamanie. Bolesť. Prehltla guču v jej hrdle.
"Ach, Elizabeth prečo mi to robíš?" bolestivo sa jej opýtala a oči sa jej podozrivo leskli. "Spravila som niečo zle, že sa takto chováš? Veď...do šľaka, Elizabeth." Utrela si oči a silno zažmurkala. "Veď dobre vieš ako ťa ľúbim."
"Prestaň!" hystericky zvreskla Beth. "Doboha nehovor mi, že ma ľúbiš a iné hlúposti. Nemám náladu počúvať to! Mama, daj mi pokoj, jasné?! Som už dospelá, nepotrebujem počúvať tieto výmysle!!"
Rachel sa rozplakala. Nevzlykala, len nechala aby jej slzy tiekli po tvári a ona len tuho zvierala pery. Nikdy si nepomyslela, že toto je povie vlastná dcéra.
"Fajn," piskľavo povedala. "Ako chceš. Máš pravdu, si dospelá, je to tvoj život. Tak si ho ži ako ty chceš." Otočila sa na päte a zišla dolu schodmi. Počula ako sa Beth vrátila do triedy. Nezvládla to však a sadla si na schody. Tvár si zložila do dlaní a dusila sa vlastnými vzlykmi. Stále jej v hlave znel krik jej dcéry.
Keď sa Beth vrátila do triedy, Oliver práve ukončoval hodinu. Nevnímala čo vraví, len schytila tašku a ponáhľala sa preč.
"Čo sa stalo?" ustarane sa pýtala Emma a ledva stačila jej rýchlemu kroku.
"Nič, len sa mi potvrdilo, že moja matka je narušená a asi by som ju mala poslať k Mungovi na oddelenie pre psychicky labilných," pokojne odvetila Beth.
"Hej si v pohode?" Emma jemne zvraštila obočie a zastavila.
Beth sa k nej otočila.
"Po pravde? Nie! Potrebujem sa odreagovať."
A pokračovala ďalej v ceste. Predierala sa davom deciek hľadala iba jedného.
"Do riti, Beth!" zvolala Emma. "Ak je to, čo si myslím..."
"Si na správnej adrese," žmurkla na ňu Beth. "A teraz ma ospravedlň."
Hľadela smerom k Mattovi. Bol obkolesený spolužiakmi a o niečom sa bavili.
"Hej, Matt!"
Zmätene sa obzrel, no keď videl Beth ako postáva na kraji chodby, niečo povedal chalanom a išiel k nej. V duchu si vravel, že to dievča pred ním vyzerá fakt dobre a snažil sa ovládať. Beth sa ležérne opierala o stenu a on zrazu len cítil zvláštny pocit vo svojom vnútri.
"Čau, Matt."
Až teraz si všimol, že hovorí tak zvláštne. Viac ťahavo a preto to znelo tak podmanivo.
"Ahoj." Stále si opakoval, aby bol kľudný.
"Teraz máme dejiny mágie však?" opýtala sa ho.
Do riti, prečo jej pozerám na kozy? Pýtal sa sám seba Matt a musel preglgnúť.
"Uhm, jasné," neurčito jej odvetil.
"Strašná nuda," prehodila Beth a zastrčila si prameň gaštanových vlasov na ucho. "Nepôjdeme sa radšej niekam zabaviť?"
Jej pohľad vravel za všetko. Tvárila sa uvoľnene, no hľadela naňho až neskutočne zvodným pohľadom. Nezmohol sa na žiadne slovo a preto len slabo prikývol. Beth sa spokojne usmiala a chytila ho za ruku. Konečne sa odreagujem, vravela si. Z Matta bolo to vzrušenie až cítiť a to sa jej páčilo. Bol nevinný, to videla, no určite mal už čo to za sebou. Pôvodne chcela ísť do nejakej prázdnej učebne, no keď boli na vyľudnenej chodbe nevydržala a túžobne ho pobozkala. Matt sa zdal byť prekvapený, no spolupracoval aj vtedy keď ho Beth zatiahla do komory na metly. Bolo to tam tesné, no hýbať sa mohli. Hodnú chvíľu sa bozkávali a Beth myslela, že hodí tyčku z to vzrušenia.
"No poď," zamrmlala a vyhrnula si sukňu.
Keby išiel niekto v tej chvíli okolo komory na metly, asi by si myslel, že mu haraší v hlave. Alebo, že zle počuje.
O pár minút obaja z tade vychádzali strapatí a so zle uviazanými kravatami. Nič si nevraveli, len na seba pozreli a každý si šiel vlastnou cestou. Beth sa musela usmiať. Je pravda, že hádka z matkou ju rozrušila, no keď prežila to, čo prežila pred pár minútami s Mattom úplne na to zabudla. Matt bol fajn a určite si to budú musieť ešte raz zopakovať.
Popravila si kravatu a svižným krokom vykročila ku schodom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lupi Lupi | Web | 31. března 2011 v 19:45 | Reagovat

Páči sa mi to:D konečne jedna hlavná hrdinka, ktorá nie je upejpané kvítko :) Palec hore:) Som zvedavá ako to bude pokračovať:) Teším sa na to :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama